U starkej Rozálii Kamenskej som milovala tikanie kukučkových hodín v kuchyni. To ticho do ktorého sa ozýva šepot času. Čas plynie rovnako a je jedno či ho meriate hodinkami značky ROLEX alebo nástennými hodinami za pár Eur z Jysku, či nádhernými ručne maľovanými hodinami s prekrásnym Vajnorským ornamentom od Malúfka zo Slovenska. Najdôležitejšie je s kým a ako ten čas človek trávi. Hovorí sa, že čas sú peniaze. Keby sme boli všetci takí že by sme všetko merali peniazmi, tak by toľko peňazí nemal aby zaplatil hodiny trávené nad ručne vyšívanými nádherami aké mám možnosť vidieť a držať v rukách v tieto dni, a vlastne všetkom ručne robenom.
Čas ktorí mi venujú ľudia , tie domy, dvory v ktorých mi otvorili svoje srdcia sa peniazmi merať nedá. Hodiny tam ubiehajú veľmi rýchlo a človeku sa ani nechce odísť do reality všedných dní na dolniaky. Pretože pokoj, ktorý načerpám z týchto návštev a človečina majú nezaplatiteľnú hodnotu. Už len fakt, že na moju návštevu bola zapožičaná mužská košela zo Bzovíka ukazuje hĺbku ľudskosti ktorú si za peniaze nik nekúpi.
