Remeselnícky učni nosili náušnice od nepamäti. Mladíci, ktorí sa učili nejakému povolaniu sa nazývali tovariši. V skorších dobách putovali od mesta k mestu. V uchu pritom mali zlatú náušnicu so znamením svojho cechu. V minulosti sa jednotlivé profesie delili na cechy. Keď niekto z tovarišov umrel ďaleko od domova, smeli si pohrební zriadenci náušnicu vziať, ako vďak za svoje služby. V prípade, že jeden tovariš podviedol druhého, bola mu náušnica za trest vytrhnutá. Mal potom natrhnuté ucho. Dodnes keď niekto niekomu urobí nejakú neplechu, môže započuť vyhrážku:“ Natrhnem ti ucho!“