Vzhľadom k tomu, že sa v našej rodine zachovalo veľmi málo krojov detaily z výšiviek som hľadala iba lupou na zachovaných rodinných čierno bielych fotografiách. Kedže však fotky boli maličké, v tých časoch boli robené fotky veľkosti cca 5 x 3 cm bolo veľmi ťažké dohľadať slovenské ľudové motívy ktorými by som sa v mojej tvorbe mohla inšpirovať. Túžila som po tom aby sa na moje korene nikdy nezabudlo, a aby aj po mne zostalo dedičstvo pre ďalšie generácie. Siahla som teda po knihách. Prvou veľmi hodnotu knihou bola Slovenská ľudová výšivka v ktorej som sa dozvedela viac o jednotlivých regiónoch a špecifikách výšiviek. Ich technikách i farebnosti. Objavila som v nej starobilý motív ktorý ma oslovil na prvý pohľad.
Ihneď ako mi padol do oka som si vedela predstaviť z neho hotové šperky. Nasledovalo skicovanie, návrhy, prekreslovanie v grafickom programe, výroba prototypov, prerábanie nakoľko boli naušnice priveľké, znova výroba prototypov, kameň úrazu ako pri každomo modely bol výber kamienkov, nasledovalo fotenie na Hriňovej – Priehaline.
Neskôr som okrem kníh získala do zbierky svoje prvé, druhé, tretie detvianske oplecko a dnes je moja zbierka obohatená o skutočné skvosty na ktoré som veľmi hrdá. A tak môžem tieto tradičné motívy nielen obdivovať z fotografií a kníh ale ukázať ich na obdiv svetu v krojovni ktorú stále aj s Vašou pomocou budujem. Pretože z každého predaného šperku putuje časť prostriedkov na tú krojovňu o ktorej stále snívam a ktorá tu na dolniakoch chýba.
Podaktoré deti ani nevedia ako vyzerá kroj. Snívam o priestore v ktorom s nimi budem môcť o tých krojoch a zvykoch podebatiť a zasiať v nich semienko lásky k nášmu dedičstvu.
