Ľudia narodení začiatkom 20. storočia zažili prejavy ľudovej kultúry v čistej prirodzenej nenútenej podobe, žili nimi.
V istom ťažkom životnom období som precítila akýsi zlom a uvedomila som si časnoť nášho bytia a to, že nikto z nás tu nebude večne. Zatúžila som zachytiť ozvenu svojich predkov a aspoň trochu ich preniesť do našej doby. Zachovať vytvorené puto. So starkiným odchodom sa niečo vo mne zlomilo. Jej strata priniesla silnú emóciu ktorá oživila zachytené spomienky na rozprávanie starej mami, jej životný príbeh.
Ťažko krásne spomienky na život v drevenici na lazoch …
Zatúžila som skrz ňu do hĺbky zistiť kto som a odkiaľ som.
Vypovedať príbeh posledného svedka drevených čias.
A tie kasne starej mami,
keby mohli čo by rozprávali.
Spomienky ústami starých ľudí ožívali
a slzy v ich očiach im farebnosť dali.
Čo sa rokmi stratilo v každodennom bytí,
počúvam ich slová a skladám niť ku niti.
Vyšívaný príbeh šta by rozprávka, omyl
moji milí, ja ťa počúvam, rozprávaj starká …
keby mohli čo by rozprávali.
Spomienky ústami starých ľudí ožívali
a slzy v ich očiach im farebnosť dali.
Čo sa rokmi stratilo v každodennom bytí,
počúvam ich slová a skladám niť ku niti.
Vyšívaný príbeh šta by rozprávka, omyl
moji milí, ja ťa počúvam, rozprávaj starká …