Hosť do domu, Boh do domu. Na lazoch to platilo dvojnásobne. Pocestného tu vždy pohostili, uctili si ho, ako sa patrí. Mnohé chalupy na lazoch už osireli. Kúpili ich chalupári. Ale v tých, v ktorých sa dymí po celý rok, dodnes žijú pohostinní ľudia.
Prestavte si miesto bez elektriny, vody, bez signálu neďaľeko Krupiny, na Švábe. Po vodu sa chodí cez lúku ku studničke do hory. Na plecia si položíte drevené „váhy“ na ktorých oboch koncoch trčia kovové háky na vedrá alebo bandasky. Kryštáľovo čistá voda v studničke je liekom na všetko.
Pasúci sa dobytok 
mi sprvu naháňal strach. Odvykla som. Život v meste človeka zmení, ale som rada, že opäť sa dostávam do tohto lazníckeho sveta i keď len na malú chvíľu.
mi sprvu naháňal strach. Odvykla som. Život v meste človeka zmení, ale som rada, že opäť sa dostávam do tohto lazníckeho sveta i keď len na malú chvíľu.Dom ktorý rozpráva 174 ročný príbeh štyroch generácií a ktorý dodnes nezmenil majiteľa. Stále rovnako srdeční ako pred rokom ma prijali pod svojou strechou. Zdenka Slováková a jej brat Milan Jakuš. Stále rovnako milí a ľudsky krásni. Toto je presne to ľudové čo som nachádzala u mojich starkých na strednom Slovensku a čo mi tak chýba v dnešnom svete. Človečina tu cítiť z každého kúta. Keby sa dala pestovať zasiala by som ju všade. Svet by bol oveľa krajší. 
Toto sú ešte ľudia o ktorých spieval Karol Duchoň –
PS: Chalúpku Jakušovcov v októbri uvidíte aj v relácii Na chalupe
Zdenka Slováková , moja teta Anna Risková, ja a Milanko Jakuš
Pred chatou so Zdenkou a jej manželom Jančim,bratom Milankom
a mojou tetou Annou Riskovou z Krupiny.